Moja cesta k “Pompejanke”

Pred niekoľkými rokmi som mala ťažké obdobie. Všetko sa pokazilo v mojom osobnom aj profesionálnom živote. Potom, takmer súčasne, určitá blízka osoba padla do – nazvime to – zlej spoločnosti. Úplne som s ňou stratila kontakt. Potom som si uvedomila, že jediné, čo môžem urobiť, je požiadať Boha o milosť pre ňu a že ak v skutočnosti to, čo sa deje s touto osobou, je nesprávne (pretože to tak je), potom jej Boh nedovolí pokaziť si život. Na tento úmysel som sa rozhodla dať odslúžiť svätú omšu, pretože je to najúžasnejšia zo všetkých modlitieb. A tak som urobila. Napriek tomu ma stále niečo trápilo a hovorilo, že by som sa mala za toho človeka stále nejako modliť. Nevedela som, čo iné mám robiť, pretože som už dala ma svätú omšu.

Jedného dňa som sa túlala po meste. V duchu som prosila Boha, aby túto situáciu nejako vyriešil. Práve vtedy som „náhodou“ vošla do kostola na krátku modlitbu. Vo vitríne kostola som videl informácie o pompejskej novéne a ako sa ju modliť. Bola som celkom “zhrozená”, ako náročná bola táto modlitba. Tri časti ruženca po dobu 54 dní, denne. Myslela som si, že to asi nezvládnem. Na druhej strane ma niečo neustále viedlo; v mojej hlave sa čoraz jasnejšie objavovala myšlienka pokúsiť sa túto modlitbu modliť na úmysel tejto osoby, ktorá mi je blízka.

Neskôr som si niečo prečítala na internete o presnom spôsobe, ako sa modliť novénu, a o jej sile. Začínajúc som verila, že Matka Božia mi pomôže. Počas modlenia novény som mala rôzne chvíle. Niekedy som pochybovala, niekedy sa mi zdalo, že moja modlitba je taká zlá a tento ruženec je len opakovanie Zdravas´Mária. Napriek tomu som to dotiahla do konca.

V deň, keď som začala ďakovnú časť, sa v mojom srdci zjavil úmysel za osobu, za ktorú som sa modlila a tie slová zneli:

„Čas na očistu“

Nevedela som, čo to znamená. Verila som však, že je to dobré kvôli Panne Márii. Nejaký čas po dokončení celej novény, keď som s touto osobou písala cez sms, mi po otázke, čo sa s ňou deje, odpísala prakticky presne tak, ako som sformulovala svoj modlitbový úmysel, a modlila sa novénu každý deň. “Je môj čas na očistu.” Veľmi ma to prekvapilo. Ešte viac ma však prekvapilo, keď som po tomto rozhovore skontrolovala dátum v kalendári a keď sa ukázalo, že v ten deň bol sviatok Ružencovej Panny Márie!

Mária ma vypočula a okrem vyslyšanej modlitby ma stretlo mnoho ďalších milostí. Som Panne Márii veľmi vďačná a viem, že táto „neodolateľná“ novéna a samotná modlitba ruženca majú veľkú silu. Je to veľmi efektívne.

Odvtedy som sa pompejskú novénu modlila niekoľkokrát . Vždy som bol vypočutá, aj keď niekedy nie bezprostredne ihneď a niekedy prekvapivo rýchlo alebo dokonca prekvapivo extrémne rýchlo.

V tejto novéne je ešte niečo iné. Keď sa pomodlí, človek dostane mnoho láskavostí, úplne nezávislých od svojho úmyslu, za, ktorý sa modlí. Človek dostane taký duchovný „kopanec“ … Časy, keď som sa modlila novénu, boli pre mňa takým osobným útočiskom. Zakaždým, keď som sa začala modliť, Boh mi poslal láskavosti, o ktoré som sa ani neodvážila požiadať a ani som nevedela, že ich potrebujem!

Poviem viac – na príhovor Matky Božej mi Boh pomáha bojovať so svojimi slabosťami. Viem, že od Panny Márie je to veľká milosť. Ruženec mi taktiež otvoril cestu k osobnejšiemu vzťahu s Bohom. V minulosti som o ňom premýšľala ako o niekom, kto je niekde ďaleko v nebi alebo v Cirkvi. Niekto mýtický, vzdialený, prísny. Dnes viem, že Boh je s nami, že je nám blízky a že je konkrétnou, aj keď nepredstaviteľnou skutočnou osobou, ktorá funguje v našich životoch, ak chceme a dovolíme Mu, aby sa o nás starala.

Zdroj: Matkabozia, Obrázok: thecatholicsun

Podobné články

Leave a Comment