Zjavenia Božej Matky sv. Faustíne

Zvykli sme si, že sv. Faustíne sa zjavil Milosrdný Ježiš. Medzitým sa mystička rozprávala aj s Máriou. Aké posolstvo odovzdala Matka Božia poľskej rehoľníčke?

Z čítania Denníčka vyplýva, že tieto mimoriadne stretnutia sa konali v rokoch 1925-1938. Prvýkrát sa odohrali na začiatku rehoľnej cesty sestry a naposledy pár mesiacov pred jej smrťou. Zjavenia Panny Márie neboli také intenzívne ako zjavenia Pána Ježiša. Počas 13 rokov sv. Faustína dostala milosť mimoriadneho videnia Nepoškvrnenej viac ako 20-krát.

Mária sa zjavila počas svätej omše. (zvyčajne s Ježiškom na rukách), ale aj mimo bohoslužby, keď prišla za svätou, aby jej dala konkrétne príkazy alebo slová povzbudenia.

Mimo kláštorných múrov sa Matka Božia mystičke zjavila iba dvakrát: v Jasnej Góre v roku 1933 a pri Bráne úsvitu (mestská brána v meste Vilnius) v roku 1935. A hoci stretnutí s Pannou sekretárka Božieho milosrdenstva veľa nespomína, prítomnosť Márie v jej živote nebola sporadická.

Faustína si bola vedomá, že: Ona jediná je vždy so mnou. Ona sa ako dobrá matka pozerá na všetko, čo prežívam. (Denník 798).

Svätica z Łagiewnikov nikdy nepochybovala o tom, že sa jej zjavila Matka Kristova. Na stránkach Denníka sv. Faustína zanechala popis oblečenia Nanebovzatej, ktoré zodpovedalo mariánskym zjaveniam z Lúrd alebo Fatimy: Bola celá v bielom, prepásaná belasým pásom, plášť mala tiež belasý, na hlave korunu. Z celej postavy vychádzal nepochopiteľný jas. „Som kráľovná neba a zeme, ale najmä vaša matka.” Privinula si ma k svojmu srdcu a povedala: „Vždy cítim s tebou.” Pocítila som silu jej nepoškvrneného srdca, ktorá prešla do mojej duše. (Denník 805).

A podobne ako francúzska vizionárka alebo traja portugalskí pastieri, aj poľská sestra zdôrazňovala mimoriadnu krásu Márie.

Zvlášť pôvabne pôsobila Matka Božia počas sviatkov: Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. decembra) a Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta). Tituly, ktorými sa Mária predstavila, boli: Kráľovná neba a zeme, Matka milosrdenstva a Panna Mária kňazov.

Uctievajte Ho vo svojom srdci

„Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť mimoriadnym a zvláštnym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mne zvláštnym spôsobom dieťaťom.” povedala Panna Mária sv. Faustíne vo veku 32 rokov (Denník 1414).

Povolanie sestry, uskutočnené v Kongregácii Panny Márie Milosrdnej, od samého začiatku smerovalo k podriadeniu sa vedeniu Márie. Slová vyslovené v roku 1937 ešte viac prehĺbili puto sestry s patrónkou kláštora. Na jednej strane znamenali materinskú ochranu Nepoškvrnenej nad svätou a zodpovednosť za jej výchovu, na druhej strane vyzývali sv. Faustínu na detskú dôveru a poslušnosť.

Ako sa prejavil Máriin záujem? Čo učila mystičku? Z Denníka sa dozvedáme, že Panna Mária si predovšetkým želala, aby bol vzťah apoštolky Božieho milosrdenstva s Ježišom čo najužší:

„Dcéra moja, usiluj sa o tichosť a pokoru, aby Ježiš, ktorý ustavične prebýva v tvojom srdci, si mohol oddýchnuť. Adoruj ho vo svojom srdci, nevychádzaj zo svojho vnútra. Vyprosím ti, dcéra moja, milosť takého vnútorného života, aby si, neopúšťajúc svoje vnútro, navonok plnila všetky svoje povinnosti ešte s väčšou dôkladnosťou. Ustavične prebývaj s ním vo svojom srdci. On bude tvojou silou. So stvoreniami udržuj kontakt natoľko, nakoľko to nutnosť a tvoje povinnosti vyžadujú. Si milým príbytkom živého Boha, v ktorom on ustavične s láskou a so zaľúbením prebýva. Živá Božia prítomnosť, ktorú pocítiš živšie a výraznejšie, ťa utvrdí, dcéra moja, v tom, čo som ti povedala. Snaž sa takto si počínať do dňa Božieho narodenia a neskôr ti on sám dá poznať, akým spôsobom budeš s ním prebývať a zjednocovať sa.” Denník 785).

Pevné puto s Ježišom, pravidelné stretnutia v modlitbe, vo sviatosti zmierenia a Eucharistie sú základom spirituality nielen sv. Faustíny, ale každého veriaceho.

Panna Mária, ktorá vysvetlila, že v každodennom živote sa život s Bohom prejavuje v plnení Jeho vôle, požiadala Faustínu, aby čo najpresnejšie plnila príkazy jej Syna.

Sestra napísala: „…Zostala som sama s najsv. Matkou, ktorá ma poučila o Božej vôli, ako ju v živote používať, odovzdávajúc sa celkom jeho najsvätejším rozhodnutiam. Nemôžeme sa páčiť Bohu, ak neplníme jeho sv. vôľu. „Dcéra moja, veľmi ti odporúčam, aby si verne plnila všetky Božie priania, lebo to je najmilšie jeho svätým očiam. Veľmi túžim, aby si sa tým vyznačovala, to znamená vernosťou v plnení Božej vôle. Túto Božiu vôľu povýš nad všetky obety, aj zápalné.” Keď ku mne hovorila Nebeská Matka, moju dušu napĺňalo hlboké pochopenie Božej vôle.“ (Denníček 1244).

Špeciálna misia

Plnenie Božej vôle v úplnej poslušnosti pre sv. Faustínu znamenalo predovšetkým s nasadením plniť poslanie byť tajomníčkou Božieho milosrdenstva.

Pán Ježiš sa zjavil poľskej rehoľnej sestre, aby svetu pripomenul svoju veľkú lásku ku každému človeku, najmä k tomu, ktorý zdrvený bremenom hriechu stratil nádej na zmierenie s Bohom. Spasiteľ jednoduchými slovami povedal, že ho bezvýhradne miluje (stvoril ho, dal mu svoj život a neustále ho posväcuje a dáva mu láskavosť) a že na neho čaká v spovednici.

Otvoriť sa v duchu dôvery Božiemu milosrdenstvu, na to mali slúžiť posolstvá dané sv. Faustíne, nové formy uctievania: Korunka Božieho milosrdenstva , obraz Milosrdného Ježiša, Nedeľa Božieho milosrdenstva alebo hodina milosrdenstva. A hoci realizácia týchto diel si vyžiadala čas, odvahu a obetavosť mnohých ľudí (vrátane blahoslaveného otca Michala Sopoćku a svätého Jána Pavla II.), sestra z Łagiewnikov bola prvá, ktorá verne splnila svoju úlohu.

Mária vedela, že každá ľudská bytosť má poslanie, ktoré má plniť s Bohom, a že nikto ju nemôže nahradiť v jeho realizácii. Preto podporovala apoštolku Božieho milosrdenstva v jej povolaní. Netajila sa tým, že zodpovednosť rehoľníkov pred Bohom a svetom je veľmi veľká.

„Ó, aká veľmi milá je Bohu duša, ktorá ide verne za dychom jeho milosti. Ja som dala svetu Spasiteľa a ty máš hovoriť o jeho veľkom milosrdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod, keď príde nie ako milosrdný Spasiteľ, ale ako spravodlivý sudca. Ó, ten deň je strašný. Deň spravodlivosti, deň Božieho hnevu je určený. Trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania. Ak ty teraz budeš mlčať, v ten strašný deň sa budeš zodpovedať za veľké množstvo duší. Neboj sa ničoho, buď verná do konca, ja spolucítim s tebou.” (Denníček 635).

Utrpenie a modlitba

Nadprirodzené milosti, ktoré sv. Faustíny (vrátane zjavení Ježiša či Matky Božej, duchovnej komunikácie s umierajúcimi, komunikácie s dušami v očistci, učenia sa o stave duší), neboli určené len jej, ale aby zachránili čo najviac ľudí pred večným zatratením.

Preto svätica neprestávala byť horlivá tak v ohlasovaní Božieho milosrdenstva, ako aj v prejavovaní lásky k blížnym. Ponúkala svoje telesné a duchovné utrpenia ako kompenzáciu za hriechy sveta a s úmyslom vyprosiť si obrátenie za hriešnikov. Aj v tejto obeti sv. Faustínu sprevádzala Matka Božia.

Denníku čítame : V noci ma navštívila Božia Matka s malým Ježiškom na rukách. Moju 25 dušu naplnila radosť a povedala som: „Mária, Matka moja, vieš, ako strašne trpím?” Božia Matka mi odvetila: „Viem, koľko trpíš, ale neboj sa. Spolucítim s tebou a vždy budem spolucítiť.” Usmiala sa láskavo a zmizla.“(Denník 25).

Mária prichádzala k Faustíne prosiť ju aj o vrúcne modlitby, niekedy aj s úmyslom povedať: „: „Dcéra moja, žiadam od teba modlitbu, modlitbu a ešte raz modlitbu. Za svet a zvlášť za tvoju vlasť. Po deväť dní prijímaj sv. prijímanie ako náhradu za tento úmysel. Spájaj sa tesne s obetou sv. omše. Počas týchto deviatich dní budeš stáť pred Bohom ako obeta všade, vždy, na každom mieste a v každom čase, vo dne alebo v noci, pri každom prebudení modli sa v duchu. V duchu možno vždy zotrvávať pri modlitbe.“(Denníček 325).

Svätá Faustína sa nielen nechala viesť Máriou, ale sama sa ujala iniciatívy a požiadala Nepoškvrnenú o sprostredkovanie pri získavaní priazne. Bolo to tak v Jasnej Góre, kde – ako napísala mystička – „Panna Mária mi veľa povedala. […] Nič mi neodmietla, o čo som ju požiadala“ (Denník 260).

Zjavenia Panny Márie utvrdili sv. Faustínu v presvedčení o veľkom ovocí obetovania sa skutkom, slovom a modlitbou za ľudí v núdzi. Tieto tri spôsoby prejavovania milosrdenstva druhým, ktoré Pán Ježiš oznámil svojej sekretárke (porov. Denník 742), sú prostriedkami, ktorými môže každý slúžiť druhým a uctievať Božie milosrdenstvo.

Rast v cnostiach

Posledným dotykom v oddanosti dieťaťa Kristovej Matke bolo formovanie osobnosti prostredníctvom rozvoja cností. Mária počas zjavení učila sv. Faustínu, ktoré z týchto duchovných zručností sú najdôležitejšie:

„Dcéra moja, na Boží príkaz ti mám byť mimoriadnym a zvlášt nym spôsobom matkou, ale túžim, aby si aj ty bola mne zvláštnym spô1415 sobom dieťaťom. Túžim, dcéra moja najmilšia, aby si sa cvičila v troch cnostiach, ktoré sú mi najdrahšie a Bohu sú najmilšie: prvá – pokora, pokora a ešte raz pokora. Druhá – cnosť, čistota. Tretia – cnosť, Božia láska. Ako moja dcéra musíš zvlášť žiariť týmito cnosťami.” Denník 1415).

Čo je však dôležité, Mária bola nielen vzorom žitia cností a povzbudzovala, aby ich praktizovala, ale tiež o ne prosila pred Otcovým trónom. „Naučila ma vnútorne milovať Boha a ako vo všetkom plniť Jeho svätú vôľu,“ dodala (Denníček 40).

Svätá Faustína nepremárnila nadprirodzené milosti Máriiných zjavení. Verne počúvala rady Matky Božej a nechala sa viesť ňou a Božím Synom. Jednoduchá rehoľná sestra z Łagiewnikov teda ukázala, že žiť podľa príkladu Márie, vložiť sa do jej materinskej ochrany a podľa jej príkazov je najľahšou cestou k svätosti, k jednote s Bohom, pretože – ako hovorí sv. Faustína – „Čím viac nasledujem Božiu Matku, tým viac spoznávam Boha“ (Denníček 843).

Zdroj: Denníček, MatkaBozia, obrázok: Tamtiež

Podobné články

Leave a Comment