Moje svedectvo o Márii

Keď som vyrastala v Alsasku, mala som protestantských priateľov. Niekedy sa so mnou hádali tým, že používali falošné klišé o katolíkoch, konkrétne, že sme uctievali Máriu a pápeža. Povedala som im, že Ježiš má prvé miesto v mojom živote a že svoju vieru môžem žiť aj bez Márie.
Počas dobrovoľníckej práce v Lurdoch na Bohoslužbách pre mládež (v tom čase som bola študentkou pôrodnej asistencie) som stretla mladého oblátskeho kňaza Panny Márie Nepoškvrnenej a spýtala som sa ho na Máriu, ruženec atď. Odpovedal, že ruženec je modlitba malých a biednych a to vysvetlenie sa ma dotklo. Začala som sa modliť ruženec v spoločenstve s nimi, sama som bola malá a biedna. Ako počiatočný dar od Pána sa zdalo, že prvé radostné tajomstvá boli urobené pre mňa a moje poslanie: tieto tajomstvá ohlásenia tehotenstva, stretnutia dvoch tehotných žien a pôrodu mi pomohli modliť sa za ženy, ktoré som mala na starosti a starala som sa o ne. Neskôr, počas noviciátu, bol každý desiatok spojený so slovom evanjelia a s príhovornou modlitbou za konkrétnych ľudí.
Tu v kostole v Kamerune má Mária dôležité miesto. Prví katolícki misionári po svojom príchode zasvätili Kamerun Márii.
V kostole radi spievame túto pieseň: „Prvá na ceste, Mária, vedieš nás, aby sme povedali svoje áno nečakanému, čo nám Boh posiela… Kráčaj s nami Mária, po našich cestách viery…“
V nemocnici, kde sa deň začína modlitbou ošetrujúceho personálu, sa k Márii modlia katolíci aj protestanti. Osobne ju často žiadam, aby ma osvietila a naučila riešiť všetky situácie svojím materinským spôsobom, ako v Káne, na kríži, alebo v jej „pozornom počúvaní“ Slova.

Zdroj: Moment with Mary, Obrázok: Tamtiež

Podobné články

Leave a Comment