Láska Pátra Pia k Matke Božej

Jedna z vynikajúcich vlastností Pátra Pia bola jeho hlboká a trvalá oddanosť k Panne Márii. Jeho láska k Márii bola láskou, ktorá bola prítomná od prvých rokov jeho detstva. Bola to láska, ktorá neustále rástla vo vernosti a oddanosti, pretrvávajúc po celý jeho život.

Francesco Forgione (Páter Pio) sa narodil 25. mája 1887 v Pietrelcine v južnom Taliansku. Pokrstený bol nasledujúci deň vo farskom kostole svätej Anny. Po celý jeho život mu pomáhala a chránila ho ustavičná prítomnosť Ježiša, Panny Márie a tiež jeho anjela strážcu. Keď mal iba 5 rokov, Francesco zasvätil svoj život Bohu. Francescovi rodičia, Grazio a Giuseppa Forgione, hlboko veriaci, vychovávali svoje deti k láske k Bohu, pevne zakorenení v katolíckej viere a v učení Cirkvi. Ako rodina prichádzali Forgioneovci do kostola každý deň a všetkým ostatným činnostiam predchádzala modlitba. Matka Pátra Pia, Giuseppa, slovom aj príkladom naučila svoje deti milovať Pannu Máriu a modliť sa denne ruženec.

Panna Mária, ktorá bola po celý čas blízko Francesca od jeho detstva mu zvláštnym spôsobom pomáhala, keď mal pätnásť rokov, v predvečer jeho odchodu ku kláštora, do noviciátu v Morcone. Francesco cítil silné pripútanie k jeho rodine a priateľom a myšlienka na ich opustenie a všetko, čo mu bolo známe, bolo mimoriadne bolestivé. Ako sa blížil deň jeho odchodu, aj smútok v jeho srdci sa zvýšil pri pomyslení na rozlúčku. Spôsobilo mu to pocity, akoby mu „drvili všetky kosti“. Deň pred odchodom do Morcona mal videnie Ježiša a Panny Márie. Zažiarili v nádhere, v sláve a ubezpečili ho, že sú s ním a budú s ním, aj keď sa vydá do nového života. Ježiš položil svoju ruku na hlavu mladého Francesca s požehnaním. Skúsenosť ho posilnila do takej miery, že bol schopný zvládnuť rozlúčku s jeho rodinou bez preliatia jedinej slzy.

Francesco vstúpil do kapucínskeho noviciátu 6. januára 1903. 22. januára mu bol odovzdaný habit a dostal meno Brat Pio. Brat Pio vynikal v noviciáte v Morcone. Prijal prísny kláštorný život, strohosť, pokánie a sebaobetovanie. Miloval štúdium Svätého písma, ticho kláštora, spoločné modlitby, samotu. Kláštor v Morcone bol mnohými považovaný za extrémny pre jeho prísnosť. Na vrchole schodiska v noviciáte bol obraz Sedembolestnej Panny Márie so slovami vpísanými po latinsky: „Nezabudni povedať Zdravas Mária, keď ideš okolo.“ Brat Pio sa vždy poklonil a modlil sa k Panne, keď prechádzal okolo. Jeden z nováčikov, brat Guglielmo, povedal: „On (brat Pio) bol pri vykonávaní svojich praktík oddanosti mimoriadne zbožný. On bol prvý, kto s veľkou vrúcnosťou a vierou vykonával skutky adorácie, úcty a rozjímania pred Najsvätejšou sviatosťou a obrazom Panny Márie.Veľkú zbožnosť brata Pia sledovali jeho učitelia aj spolužiaci. Páter Leone, ktorý bol jeho spolužiakom, spomínal: „On (brat Pio) bol osobou obyčajného talentu, ale lekciu vždy vedel, hoci sme mali dojem, že veľa neštudoval. S použitím výhovorky kedykoľvek som išiel do jeho cely, takmer vždy som ho našiel ako sa modlí pred obrazom Panny Márie milostivej.

Nachádzali ste ho na kolenách v modlitbe, oči červené od plaču. Mohol by som povedať, že bol študentom neustálej modlitby.

Po vysvätený za kňaza 10. augusta 1910 sa stal všetkým známym ako Páter Pio. Bol poslaný do kláštora v San Giovanni Rotondo v roku 1916. Páter Pio miloval jednoduchosť a samotu kláštora a bol veľmi rád, že bol súčasťou náboženskej komunity práve tam. Panna Mária milosti bola patrónkou nielen kláštora, ale aj mesta San Giovanni Rotondo. Krásny obraz Panny Márie milostivej bol uctievaný vo svätyni kostola. Páter Pio strávil nespočetné hodiny modlitbami a priam zízal na prekrásny obraz Panny Márie milosti. Dlhé roky žil v cele číslo päť a slová svätého Bernarda boli vpísané na dvere, „Mária je základom mojej nádeje.“ Mária skutočne bola základ nádeje Pátra Pia.

Ako by sa cítil prirodzeným synom vlastnej matky Páter Pio chcel chrániť svoju Nebeskú matku pred akýmkoľvek náznakom neúcty. Nevydržal počúvať, že jej meno bolo zneuctené. Raz išiel mladý muž k Pátrovi Piovi, aby sa vyspovedal a vyznal sa z kliatby. Keď sa spýtal Páter Pio na toho, ktorého preklial, muž povedal, že preklial Ježiša a Máriu. Mladý muž povedal, že keď to Páter počul, vyzeral „akoby bol bodnutý do srdca.“ “Ty si naozaj preklial Ježiša a Pannu Máriu? “ Spýtal sa ho neveriacky Páter Pio. Potom sa Páter Pio zviezol na kolená. Povedal mladíkovi: „Čo viac by mohli urobiť Ježiš a Mária, ako to, čo už urobili.“

Pri jednej príležitosti v kláštore Panny Márie Milosti niektorí muži diskutovali o tituloch Panny Márie. Zdieľali sa rôzne stanoviská a niektoré z myšlienok, ktoré boli vyjadrené, bolo v rozpore s učením Cirkvi. Pre Pia bolo vydržať rozhovor veľmi ťažké. Požiadal svojho nadriadeného o povolenie odísť z miestnosti. “Táto prednáška ma veľmi rozrušuje,” povedal “A musím okamžite odísť.” Jeho nadriadený vyhovel jeho žiadosti. V roku 1955 arcibiskup v Ágre v Indii, jeho excelencia, mons. Giuseppe Evangelisti navštívil Pátra Pia. Priniesol so sebou nádherný obraz Panny Márie Milosti a požiadal Pátra, aby ho požehnal. Vysvetlil, že má v úmysle postaviť svätyňu v Sardhane v severnej Indii, kde by obraz Panny Márie bol uctievaný. Páter Pio sa veľmi tešil z tohto plánu. Pobozkal obraz, požehnal ho a povedal arcibiskupovi, že sa bude modliť k Panne Márii za deti v Indie. V roku 1957 bola svätyňa Sardhana dokončená a počas slávnostnej inaugurácie bol obraz prenesený v sprievode a umiestnený v kaplnke svätyne. V ten deň bol chlapec, ktorý bol tak chorý, že lekári mu nedokázali ponúknuť nádej na uzdravenie, okamžite uzdravený keď sa dotkol maľby. Uzdravenie mladého chlapca bolo prvé z dlhého zoznamu uzdravení a zvláštnych láskavostí. Páter Pio si uctieval Máriu podľa mnohých titulov. Bol zasvätený Panne Márii Loretánskej, Panne Márii Lurdskej, Panne Márii z Fatimy, Panne Márii Milostivej, Panne Márii Bolestnej, Panne Márii z Pompejí, Panne Márii Nanebovzatia i ďalším.

Niekoľko dní pred sviatkami Panny Márie sa pripravil tým, že sa vzdal určitých jedál, ktoré mu chutili. Požiadal svojho predstaveného o povolenie vzdať sa ovocia každú stredu na počesť Presvätej Bohorodičky a našiel mnoho ďalších spôsobov ako prinášať obete na jej počesť. Úplne sa postil na sviatok Nepoškvrneného počatia a na všetky ostatné sviatky Panny Márie. Postil sa aj vo sviatky nášho Pána, sv. Františka z Assisi a sv. Michala archanjela.

Dr. Mario De Giacomo mal voči Pátrovi Piovi veľký obdiv. Pri jednej príležitosti, keď bol na návšteve v kláštore, spýtal sa ho, či má rád určité talianske jedlo zvané špagety ala napoletana. Páter Pio povedal, že veľmi a že to bolo už dávno, čo ho jedol. Lekár mu chcel priniesť jedlo na večeru a Páter Pio s tým súhlasil. Na druhý večer lekár priniesol špeciálne pripravené jedlo do cely. Páter Pio požehnal jedlo a potom stíchol. Povedal lekárovi, „Mario, prečo to neponúkneme Panne Márii. Prosím, zober to chudobným. Budú si to tak užívať a Panna Mária ťa požehná za tvoju láskavosť.“ Doktor urobil o čo bol požiadaný.

15. augusta 1929, na sviatok Nanebovzatia, Mária navštívila z neba Pátra Pia, aby ho mohla utešiť. Bolo to obdobie v jeho živote, keď ho sužovalo množstvo skúšok, fyzických aj duchovných. V ten deň, zatiaľ čo Páter Pio slúžil omšu, zjavila sa mu Mária držiac v náručí Ježiška. Páter Pio napísal:

Dnes ráno som išiel hore k svätému oltáru, ani neviem ako. Fyzická bolesť a vnútorný smútok súťažili ako by mohli čo najviac zasiahnuť všetko moje biedne bytie. Skrz naskrz ma prenasledoval smútok a ja som myslel, že je všetkému koniec. Vo chvíli prijímania Eucharistie zrazu do mňa akoby pritieklo svetlo a jasne som uvidel Nebeskú matku s Ježiškom v náručí, ktorí mi spolu povedali: „Buď v pokoji. Sme s tebou. Patríš nám a my sme tvoji.“… cítil som potom celý deň akoby ma pohltilo more neopísateľnej sladkosti a lásky.”

Zdroj: papaboys

Podobné články

Leave a Comment