Páter Pio hovorí, že ide o hriech, ktorý je ťažké odpustiť – hoci Boh vie, ako čakať

Čím viac ďakujeme Bohu za to, čo pre nás urobil, tým viac vytvárame podmienky pre ďalšie požehnania.

[Adolfo Affatato je jedným z posledných žijúcich duchovných synov Pátra Pia. Vo veku 82 rokov pokračuje vo svojej službe hovorením a písaním o Pátrovi Piovi. Nasledujúci text je adaptovaný z jeho knihy, Páter Pio a ja.]

Vďačnosť bola pre Pátra Pia dôležitá a často o nej hovoril. Jedného večera sa Adolfo spýtal Pátra Pia, či Boh odpúšťa všetky hriechy. 

Odpovedal: „Syn môj, Boh je dobrý Otec a všetkým odpúšťa. Napriek tomu je tu jeden hriech, ktorý ťažko odpúšťa: nevďačnosť človeka.“ Potom dodal: „Ale vie, ako čakať.“

Tu sa objavuje jedna z misií, ktoré Boh zveril Pátrovi Piovi: priviesť stratené ovce späť do stáda.

Jedného dňa bol Adolfo požiadaný, aby sprevádzal politika, ktorý si prial navštíviť Pátra Pia. Stretli sa na vlakovej stanici vo Foggii. Cez obed hovoril jeho nový priateľ spôsobom, ktorý na Adolfa pôsobil domnelým dojmom. Narazil na niekoho, kto cítil, že môže robiť, čo chce. Ďalej uviedol, že počas svojho života zložil tri sľuby, ale zakaždým zlyhal. Teraz, keď sa dopočul o Pátrovi Piovi, povedal, že sa chce stretnúť s kapucínskym svätcom a odovzdať sa jeho vedeniu.

Keď dorazili ku kláštoru v San Giovanni Rotondo, Adolfo a politik išli hore a čakali, až Páter vyjde. Keď vyšiel zo svojej cely, aby zišiel dolu a vypočul si spovede mužov, Páter povedal: „Pochválený buď Ježiš Kristus,“ bratom, ako bolo jeho zvykom.

Keď sa obrátil k Adolfovi, povedal: „Kto je to dnes, koho máš?“ Adolfo odpovedal: „Otče, tento pán by chcel Vaše požehnanie.“ 

Namiesto toho Páter Pio povedal: „Pekný vtáčik, ktorého si mi sem priviedol. Povedz mu, že zložil sľub trikrát a trikrát zlyhal. Toto je posledná šanca, ktorú mu Boh dáva. Mal by ísť pred Najsvätejšiu sviatosť a požiadať o odpustenie za svoje hriechy. “ Bez pozdravu politika zišiel Páter dole po schodoch, aby si vypočul spovede.

Adolfo bol zasiahnutý. A predsa to bola znovu známa ďalšia epizóda, jedna z mnohých, v ktorej na vlastnej koži zažil nadprirodzené dary Pátra Pia.

Aj keď Adolfo zvyčajne zažíval milú otcovskú stránku Pátra Pia, tu bola jeho druhá strana – prísny mních, ktorý bol prísny voči tým, ktorí hrešili proti Bohu a zanedbávali svoje kresťanské povinnosti. Páter Pio pri takýchto prejavoch nevďačnosti nesmierne trpel. 

Nikto okrem samotného politika a Pátra Pia presne nevedel, z akých hriechov je vinný a aké sľuby porušil. Keď mal Páter Pio dar čítať duše, mohol vidieť to, čo iní nie.

Adolfo vycítil ľadovú prázdnotu, ktorá v tom okamihu premohla politika. Sledoval, ako sa zrútil v slzách, no takto sa prejavila jeho kríza vykúpenia.

Otec Onorato neskôr povedal Adolfovi, že sa toho večera spýtal Pátra Pia, či k nemu nebol príliš krutý. Páter Pio bez váhania odpovedal: „Keby si mohol skúmať duše, videl by si v srdci toho človeka nielen sedem smrteľných hriechov, ale aj sedemdesiat.“ 

Ukázal na pohár vody na svojom nočnom stolíku a pokračoval: „Vidíš ten pohár plný vody? Ak ho neumyješ od jeho špiny a nenaplníš ho Božou láskou, nikdy nebude pokoj.“ Adolfo neskôr počul, že po tomto stretnutí začal politik radikálne meniť svoj život. Prostredníctvom Pátra Pia Božia moc odomkla dvere jeho srdca blokovaného pýchou a majetkom a naplnila ich láskou. 

Nadišiel jeho čas. Ako povedal Páter Pio: „Boh vie, ako čakať.“ Prostredníctvom Pátra Pia Adolfo pochopil, že vďačnosť je večná cnosť. Čím viac ďakujeme Bohu za to, čo pre nás urobil, tým viac vytvárame podmienky pre ďalšie požehnania. Boh po ničom viac netúži a my sa zase staneme ako anjeli pripravení pomôcť tým, ktorí to potrebujú. 

Zdroj: aleteia.org, Obrázok: tamtiež

Podobné články

Leave a Comment